Svetielok🔥 na cintorínoch pribúda rovnakou mierou, ako sviatočných šoférov na cestách. Na miesto posledného odpočinku prichádzajú malí i veľkí s náručou plnou chryzantém, vo vreckách hrkocú zápalky a kahance chránené sklenenými lampášmi svietia do diaľky. Ten čas je čarovný, pretože miesta, kde je pokoj ožívajú svetlom ako malé mestá. Poniektorí stihli zaspomínať na svojich blízkych už víkend predošlý, aby sa vyhli veľkej premávke v mestách i dedinkách.
Naši predkovia do času z 31. októbra na 1. novembra Halloween nepoznali. V ten deň a najmä noc sa éterom nieslo meno boha Velesa, potomka boha Roda. Poznáme ho v spojení s bohyňou Zeme – Mokošou. Slovanské národy ho oslovovali mnohými menami: Velinas, Volos, či Vales. Chránil všetkých tých, čo chovali dobytok a starali sa o úrodu a obchod. Držal ochrannú ruku aj nad žrecmi a veštcami a sprevádzal dušu v podsvetí. Dokázal spájať v ten deň všetky 3 svety (prav, jav, nav) tak, aby sa na jednu noc spojili svety, tak rozdielne svojim bytím. Akoby magickým kľúčom otváral bránu do sveta, z ktorého mohli na krátky čas pristúpiť k živým ich zosnulí predkovia. Naši predkovia si v tú noc uctili svojich predkov pohostením na okne v podobe jabĺk a kvetov a zapálením sviečky na cestu k nim. Velesova noc bola pre našich predkov významná ako návšteva „rodičov“ a predkov, ktorí mali v tomto čase možnosť svoje deti, vnukov či rod povzbudiť, posilniť a ochrániť. Príchod zosnulých predkov sa javil neraz klopkaním vtáčikov na okennú tabuľu ako ich poslami. Deň je veľmi silný na požiadanie svojho rodu o pomoc, ochranu, posilnenie, radu, či povzbudenie. Za súmraku pri ohni sa rozprávali príbehy o predkoch, od toho najstaršieho po najmladšieho, kam siahala pamäť rodiny. Spomínali sa príbehy z ich života, riešenia vecí a skúsenosti, ktoré sa po ňom v rodine tradovali.
Velesova noc bola vyvrcholením príprav stretnutia „rodinného snemu živých a mŕtvych“. Svedčí o tom zvyk vítať a po 7mych dňoch vyprevadiť „svätých dedov“ – predkov z obydlia. 21. októbra bohatým pohostením v podobe 12tich jedál, medzi ktorými si zosnulí našli aj tie svoje obľúbené. Jedlá sa podávali horúce, aby para z nich bola dobrou potravou pre duchov rodu. 28. októbra najstarší z rodu vyprevádzal predkov so sviečkou v ruke okolo domu so slovami, aby sa vrátili do Nav (podzemného sveta mŕtvych) a zobrali so sebou od rodiny všetky starosti, ochorenia a aby na svojich potomkov v Nav dlho predlho čakali. Jedlo venované zosnulým rodiny vyniesli mimo dom. Pokrmy pre nich pripravené zjedli vtáčence a zvieratká. Boli to jedlá zo zrna a ovsa, čo zvieratkám neublížilo.
Ako to zvyčajne v tomto svete býva, Velesovu silu otvoriť bránu a prácu svätých deduškov, ktorí z rodín vyniesli bolesť, chorobu a chudobu, často vypočuli prosbu svojich potomkov a napravili neraz osud rodiny pozorne sledovala Mokoš, Mokoša. Svojimi šikovnými rukami vplietala nové nitky svetla do osudových príbehov všetkých zúčastnených.
Samhain je starodávnym keltským sviatkom, predstavujúcim fakt, že žezlo preberá pani Zima. Tak ako u Slovanov sa považoval tento deň za otvorenie brány medzi svetom živých a mŕtvych. Oslavuje sa v rovnakú noc: z 31.10 na 1.11. V starom keltskom kalendári by ste ním našli označenie pre prvé 3 týždne novembra. Rovnako ako slovania čakali kelti so sviečkou v lampášiku, vyrezanom z repy na svojich blízkych zosnulých. Maľovanie a prezliekanie do iných šiat mali mať ochranný charakter pred zlými silami.
Halloween (All Hallow´s Eve) pochádza z Ameriky ako predvečer „Sviatku všetkých svätých“. Ide o kresťanský sviatok, ktorý do Ameriky priniesli írski prisťahovalci a neskôr sa rozšíril do celého sveta. U nás sa objavil po roku 1989 pod vplyvom otvárania sa svetu a globalizácie. Tekvicové svietniky, strašidelné masky malých i veľkých, návštevy domácností so žiadosťou o sladkosti je súčasťou tohto sviatku. V našej krajine je spojený s maskami a pokrmom, ktorý je pripravený špeciálne z tekvicovej úrody.
Je na vás, ktorú podobu otvárania brán medzi vami a vašimi predkami preferujete a k čomu máte vzťah. Či zasadnete s rodinou ku tekvicovému koláčiku s deťmi á la strašidielka pri sviečke, či pripravíte večer o tanier naviac a do okna posvietite svojim blízkym zosnulým – zámer je dôležitý. Zájdite si k nám po vydymovadlá na očistu vašich domovov v podobe tyčiniek, či vydymovacích bylín a siahnite po špeciálnych sviecach, s láskou priravených našimi dodávateľkami, aby ste v ten večer, keď sa závoj medzi svetmi na jednu noc otvára podporili to, čo doma chcete žiť po celú zimu. Pri fotkách pospomínajte na tých, z ktorých ste vzišli a poďakujte sa im za to, že boli. Zapáľte sviečku u vás doma a ak to nemáte ďaleko a neprekonávate stovky kilometrov, uctite si ich svetlom i na mieste posledného odpočinku.
Veles a Mokoša nech vás v tieto dni sprevádzajú na vašich cestách a všetky priadky príbehov už zvolávajú k večerným pradeniam príbehov a spomienok. Otvárame týmto zimnú sezónu Príbehy našej priadky a dávame vám možnosť prečítať si prvý z čarovných príbehov už zajtra.
Pokojné sviatky Dušičiek vám želá tím lekárne Íris🌈
