Raz sa opýtali skúseného bylinkára jeho učni, ktorú rastlinku by do svojej bylinkovej záhrady uvítal ako prvú. Ten sa potmehúdsky usmial a povedal: máte ju okolo seba a sadí sa sama. Žihľavu ! Učni onemeli od údivu a pýtali sa svojho učiteľa, prečo by tak urobil. Vysvetlil im, že táto silná rastlina má veľmi široké použitie: polieči, nasýti a dá sa spracovať aj na tkanie. Využijú sa listy, semienka i stonka nielen v domácej lekárni, ale aj pri výžive domácich zvierat a ošetrení záhrad.
Žihľava, alebo inak pŕhľava dvojdomá (lat. Urtica dioica), či pŕhľava pálivá, malá (lat.Urtica urens), s ktorou sa stretli určite všetci bez rozdielu veku. Málokto si nepamätá na jej pŕhlivé objatie, ak do nej vletíme. Starkí si s ňou liečili reumu tak, že si ňou ošľahali nôžky. Pálivý pocit spôsobuje obsah kyseliny mravčej a kremičitej. Žihľava má signatúru Marsu a Saturnu…bojovná, pevná, nevzdáva sa, trpezlivá, vytrvalá. Mladé lístky nie sú až také pŕhlivé, ako tie staršie. Sú výborné v smoothie, šalátikoch a polievkach.
Čaj🫖 so žihľavy je bežne používaný samostatne alebo v kombinácii s inými bylinami na čistenie krvi a jej výživu, podporuje funkciu sleziny. Obsahuje množstvo Vit. C, B12, K, chlorofil, betakarotén, fosfor, železo a vápnik. Ak by bol niekomu čaj zo žihľavy „ťažký“, dá sa pripraviť lahodný studený macerát🫗. Podvečer si zalejete čerstvo nazbierané vrchné časti mladej žihľavy a zalejete studenou vodou. Ráno na Vás bude čakať príjemne sladká jemne ružová žihľavová voda. Čajíky a iné očistné kúry je vhodné robiť maximálne 21 dní, potom pauza. Homeopatický liek Urtica urens okrem iného krásne pomáha zvládnuť solárnu alergiu alebo iné druhy kožných alergických reakcií, podporuje laktáciu.
Keď príde jej čas….na jeseň🍁🍂, zozbierame semienka. Semienka žihľavy sú výživné, s vysokým obsahom proteínov, vitamínov a v zimnom období dopĺňa živiny rovnako ako dnes moderné chia alebo konopné semienka🍃. Nazbierané semienka si viete uchovať aj nasušené v sklenenom pohári na dlhšie zimné obdobie. Dá sa z nich vyhotoviť tinktúra, olej i odvar.
Okrem vnútorného použitia je žihľava skvelým pomocníkom pri starostlivosti o vlasy. Na posilnenie vlasov si naše babičky zo žihľavy a brezy varievali odvar, ktorý vmasírovali do korienkov vlasov. Môžete si pripraviť výživný olej na podporu rastu vlasov. Masť zo žihľavy je výborná na bolesti kĺbov, naši predkovia si ju vyhotovovali z bravčovej masti a tejto zázračnice.
Aj táto bylinka má svoje legendy. Nie sú to ale tie, ktoré by človeka tešili. Vyvolávala rešpekt nielen svojím zjavom a silou. Preto sa používala ako ochranná rastlina pred všetkým zlým, čo sa dialo, nie nadarmo rastie na okrajoch cintorínov a iných silových či magických miestach. Aj dnes sa používa na čistenie priestorov od zlého a jej výraz bol často spájaný so smrťou, ovdovením, opustením a vecami, ktoré neboli „s kostolným riadom“. Jej legenda hovorí, že ju po zemi poroznášal čert najmä na miesta, kde zavítala smrť.
Zo žihľavy🍃 sa v minulosti pripravovala priadza tak ako z ľanu či konope . Rozprávka sedem zhavranených bratov rozpráva o zrušení prekliatia pomocou ručne nazbieranej, spradenej žihľavy a z tejto priadze utkaných košelí. Dochované sú však aj vojenské „kopriváky“ či uniformy zo žihľavovej tkaniny. V dávnej histórii sa používala aj priadza zo žihľavy jemná ako hodváb a tkali sa z nej odevy, ktoré mali takú cenu, že si ich mohli dovoliť iba najbohatší v spoločnosti.
Matka Príroda je múdra mama pre každého z nás. Dáva nám bez nároku na odmenu všetko to, čo pre svoje telo i dušu potrebujeme. Málokedy poďakujeme, málokedy si uvedomujeme, že čo všetko nám dáva. Skôr upierame oči k slnku, ktorý je pre nás symbolom otca. No rodičov máme dvoch ako každé dieťa Zeme.
 
Nech vám príbehy z prírodnej lekárne priblížia život aj z inej perspektívy, ktorú máme stále pred očami, no za oknami a múrmi našich domovov už často nevieme, čo sa deje tam, vonku, v prírode. Veríme, že vďaka poslom z radu rastliniek znova nájdete cestu k napojeniu na kolo roka, ktoré tu bolo pred nami a bude i po nás.
S úctou kolektív lekárne Íris🌈
Foto: lekáreň Íris, Pobočka Muzea Novojičínska – Cetrat